25.6.25 w 15 hodź.: Kofej w třoch „Derje składowane je poł restawrowane”
Kofej w třoch „Derje składowane je poł restawrowane. Objektej wotpowědowace hladanje za dołhodobne zdźerženje.“
Kak so historiske fota, mólby, dokumenty abo tekstilije prawje składuja? Zo bychu so swójbne drohoćinki abo archiwalije prawje hladali, so tu pokiwy a zakładne informacije posrědkuja. Nimo toho so kmane składowanske wuměnjenja za objekty a powšitkowny wobchad z nimi wujasnja. Přetož zachowanje kulturneho herbstwa wužada najlěpši škit před klimowymi wliwami, kaž tež swěcu. Referentka němskeho přednoška je Roxana Naumann, restawratorka Serbskeho muzeja.
21.6.2025 Wědomostna konferenca “Wobraz a słowo. Wot wobraza k zrozumjenju. Migracije w sociokulturnym konteksće”
Měšćanski muzej „Dom Gerharta Hauptmanna“ w Jelenjej Górje a Serbski muzej w Budyšinje přeprošujetej na konferencu we wobłuku zhromadneho projekta z titulom “Wobraz a słowo. Wot wobraza k zrozumjenju. Migracije w sociokulturnym konteksće”, kotraž wotměje so sobotu, 21. junija 2025, w Měšćanskim muzeju „Dom Gerharta Hauptmanna“ w Jelenjej Górje.
Zaměr konferency je temu „kultura a migracija” z metodami socialnych a duchownych wědomosćow diskutować.
Program wopřija přednoški, diskusije a wopyt wustajeńcy „Wěčne pućowanje“.
Projekt financuje so přez Europsku uniju ze srědkow Europskeho fondsa za regionalne wuwiće we wobłuku fondsa za małoprojekt Pólska – Sakska 2021-2027.
Wobdźělenje je darmotne, prošu přizjewće so hač do 18. junija 2025: biblioteka@muzeum-dgh.pl
Dalše informacije a program: https://muzeum-dgh.pl/konferencja-naukowa/
Zarjadowanje na FB hlej
04.06.2025, wot 18 hodź.: Wjedźenje “Što rěka tu mjeńšina” a přednošk “RomArchive”
We 18 hodź. wotměła so kuratoriske wjedźenje po wustajeńcy “Što rěka tu mjeńšina?” z dr. Robertom Lorencom w němskej rěči.
Přizamknje so w 19 hodź. zajimały přednošk „RomArchive jako modelowy projekt: Mjeńšinowe kultury w digitalnej dobje“. Zběrka RomArchiva wobsahuje objekty z dźesać wobłukow: tworjace wuměłstwo, wobrazowa politika, film, flamenco, literatura, hudźba, reja, dźiwadło a drama, hibanje wobydlerskich prawow Sintow a Romow a » Voices of the Victims «. RomArchive zdoby w lěće 2020 renoměrowany Grimme Online Award 2020 w kategoriji „wěda a kubłanje“. Z tutym mytom wuznamjenja so posrědkowanske poskitki, kotrež za powšitkownosć relewantne wobsahi k dispoziciji staja a towaršnostnemu kubłanju, poradźowanju a rozswětlerstwu słuža. Referent němskeho přednoška je André Raatzsch, wědomostny sobudźěłaćer Marburgskeje Philipps-uniwersity.
25.6.2025 w 15 hodź.: Kofej w třoch „Derje składowane je poł restawrowane”
„Derje składowane je poł restawrowane. Objektej wotpowědowace hladanje za dołhodobne zdźerženje.”
Kak so historiske fota, mólby, dokumenty abo tekstilije prawje składuja? Zo bychu so swójbne drohoćinki abo archiwarije prawje hladali, so tu pokiwy a zakładne informacije posrědkuja. Nimo toho so kmane składowanske wuměnjenja za objekty a powšitkowny wobchad z nimi wujasnja. Přetož zachowanje kulturneho herbstwa wužada najlěpši škit před klimowymi wliwami, kaž tež swěcu.
18.05.2025, 10 do 18 hodź.: Mjezynarodny dźeń muzejow
Njedźelu, k mjezynarodnemu dnjej muzejow, je wopyt darmotny! Wopytajće trajnu wustajeńcu k stawiznam a kulturje Serbow a wužiwajće tež přewodnik za dorosćenych abo lóštny dźěćacy přewodnik. Nimo toho móžetej so hnydom dwě přidatnej prezentaciji wopytać: pućowanska wustajeńca “Što rěka tu mjeńšina?” a wosebita wustajeńca “Jutry w Serbach”. Wjele wjesela!
08.05.2025, 19 hodź.: Narodne mjeńšiny po wólbach do Zwjazkoweho sejma
Narodne mjeńšiny po wólbach do Zwjazkoweho sejma – refleksije, wužadanja, perspektiwy
Mjeńšinowa rada Was wutrobnje přeprošuje, so do aktualneje mjeńšinoweje politiki zanurić. Podiumowi hosćo su:
- Gitte Hougaard-Werner, předsydka Mjeńšinoweje rady
- Dawid Statnik, předsyda Domowiny – Zwjazk Łužiskich Serbow
- Ingwer Nehmensen, městopředsyda Frasche Rädj / Friziska rada sekcija sewjer z. t.
- Tobias Neuburger, politiski referent Centralneje rady Němskich Sintow a Romow
Zarjadowanje moderěruje Roman Kühn, nawoda Mjeńšinoweho sekretariata. Diskusijny wjěcor dawa móžnosć, wosobinsce do rozmołwy přińć a pućowansku wustajeńcu “Što rěka tu mjeńšina?” wopytać. Zarjadowanje Mjeńšinoweje rady štyrjoch awtochtonych narodnych mjeńšin a ludowych skupin Němskeje a zjednoćenstwa Bundesraat för NedderDüütsch, w němskej rěči.
16.-17.05.2025: Mjeńšiny w Němskej meets serbsku młodźinu
A štó sy ty? Mjeńšiny w Němskej meets serbsku młodźinu
Kooperaciski projekt serbskeho młodźinskeho towarstwa PAWK z.t. ze Serbskim muzejom
26.04.2025, 13.00 – 16.00 hodź.: Dźěłarnička k wužrawanju serbskich jutrownych jejkow
Spěchowanske towarstwo Serbskeho muzeja a Serbski muzej přeprošujetaj na dźěłarničku k wužrawanju serbskich jutrownych jejkow. Tutu staru techniku wobknježa jenož hišće mało ludźi a tak chcemy wědu wo tym zaso šěrić. Helena Palmanowa a Edeltraut gründel nawjedutej kurs a dawatej wažne pokiwy.
Dźěći płaća 5,00 €, dorosćeni 7,50 € a swójby 16,00 €. Kóždy wobdźělnik dósta jedne jejko k debjenju darmo. Kóžde dalše jejko płaći 0,50 €, při čimž smědźa so maksimalnje tři přidatnych jejkow na wosobu kupić. Prošu přinjesće sej so hodźace sudobjo za transport jejkow sobu. Wobdźělenje je wot 10 lět móžne. Prosymy wo zwjazowace přizjewjenje pod 03591 270 8700 abo ticket@sorbisches-museum.de.
24.04.2025, 10.45 hodź., diskusija: Mjeńšiny, klišeje a zwobraznjenje awtochtonych ludow w towaršnosći wjetšiny.
Projekt ZARI – syć za serbsku rěč a regionalnu identitu a Serbski muzej přeprošujetaj na přichodne zarjadowanje w ramiku wosebiteje wustajeńcy “Što rěka tu mjeńšina? Danojo. Frizojo. Serbja/Serby. němscy Sinti a Roma. Delnjoněmcy” štwórtk, 24.04.2025, w 10.45 hodź. Pod hesłom “Mjeńšiny, klišeje a zwobraznjenje awtochtonych ludow w towaršnosći wjetšiny” chcemy zhromadnje z kuratorom dr. Robertom Lorencom wo zwobraznjenju mjeńšinow a awtochtonych skupinow we wuměłstwje a towaršnosći rěčeć a wo wužadanjach při wobchadźe z klišejemi. Do zarjadowanja wobsteji wot 10.00 hodź. móžnosć wustajeńcu wobhladać.
Tute zarjadowanje měri so wosebje na sobudźěłaćerjow a sobudźěłaćerkow serbskich institucijow.
Jutry w Serbach – jutry w Serbskim muzeju
Mamy tež w tutym lěće zaso pisany program za jutrowny kónctydźenja přihotowany. W našej wosebitej wustajeńcy zhoniće wšitko wo serbskich jutrownych nałožkach – hač jutrowne jěchanje abo jutrowna woda. Wězo móžeće tež dobyćerske jejka z wubědźowanja wo najrjeńše jutrowne jejko 2025 wobdźiwać. Dźěći smědźa so we walkowanju wuspytać abo wuhódać, što so w čujenskich kašćikach chowa. Namakaće wšitke jutrowne jejka na našim wimmelwobrazu?
W dźěćacym muzeju móžeće wot wulkeho pjatka hač do jutrowneje póndźele jejkowóskowarjam přez ramenjo kuknyć a jónkrótne wudźěłki kupić.
Sobotu, 19.04. w 15.00 hodź., zaspěwa chór Budyšin z. t. na žurli. Woni zanjesu klasiske chórowe spěwy serbskich ale tež druhich komponistow, runje tak kaž moderne serbske spěwy.